Cajla

     Každý richtár kedysi úradoval vo svojom dome. Až po II. svetovej vojne bol zriadený obecný úrad v budove bývalého chudobinca, kde začal úradovať posledný cajlanský richtár Miškovský. Stalo sa ta po príchode sovietskych vojsk na Cajlu 2. apríla 1945. Od toho času riadil obec Revolučný národný výbor. Následne bol zvolený Miestny národný výbor. Táto situácia trvala až do zlúčenia Cajly s Pezinkom 1. 1. 1948. Titul richtár sa používalo do Slovenskej republiky, kedy sa premenoval na komisára. Po skončení vojny bol jeho titul predseda MNV.

     Okrem richtára úradoval aj malý úradnik - kišbir, ktorý nosil poštu a vybavoval všetko, čo bolo potrebné. Cajlanský kišbir Štohl vedel dobre po nemecky a po maďarsky, čo nevedel ani notár, preto aj jemu pomáhal pri vybavovaní. Štohl bol tiež úradným prehliadačom mŕtvol, lebo ľudia nevolali doktora Friedlera. Kišbir bol aj bubeníkom a kišbir Pavol Baláž aj školníkom.

Na Cajle pôsobili títo richtári:

Ján Strezenický

Jozef Poláček

Jozef Šilhár

Ernest Aulitis

Vladimír Miškovský

Strezenického dom

Poláčkov dom  

Šilhárov dom

Aulitisov dom

Miškovského dom