Kostol sv. Jozefa
Na mieste Kostola sv. Jozefa v zaniknutej stredovekej obci Sumberg stál pôvodne gotický kamenný Kostol sv. Mikuláša zo 14. storočia. Okolo neho sa rozprestieral cintorín a fara. Kostol bol bez veže. Sumberg zanikol koncom 15. storočia a kostol bol rozobraný na stavebný materiál, takže v roku 1618 už neexistoval.
Aby mali Cajlania bližšie do kostola, rozhodla sa grófka Eleonóra Harrachová postaviť na mieste starého sumbergského kostola nový. Kostol sv. Jozefa postavil staviteľ Giovanni Battista Raua v roku 1659. V roku 1699 bol kostol s cintorínom ohradený kamenným múrom. Kostol používali panskí úradníci, ale najmä obyvatelia Cajly až do postavenia vlastného kostola v roku 1740. Vtedy sa prestalo pochovávať aj na cintoríne.
Kostol sv. Jozefa bol postavený z kameňa a tiež nemal vežu, len zvonicu na streche. Mal dva vchody. Nachádzali sa v ňom tri oltáre – hlavný oltár s obrazmi sv. Jozefa, Panny Márie a sv. Trojice a bočné oltáre Sedembolestnej Panny Márie a sv. Antona Paduánskeho. Na drevenom chóre bol umiestnený starý pozitív. Na kazateľnici boli obrazy Krista, sv. Petra, sv. Pavla a štyroch evanjelistov. V kostole boli dva rady lavíc.
V roku 1781 sa kostol ešte používal v prvú nedeľu v mesiaci a v niektoré sviatky, keď sv. omše v ňom vykonávali pezinskí kapucíni. Chodilo sa na ne v procesii z Pezinka. Zúčastňovalo sa ich však len 40 ľudí a kostol chátral. Preto bolo v roku 1824 rozhodnuté o jeho zbúraní. V neďalekých kúpeľoch sa totiž už nachádzala Kaplnka sv. Anny.
Interiér tohto sumbergského kostola bol odovzdaný do Grinavy, Slovenského Grobu (milostivá socha Panny Márie) a do nového kostola na Cajle. Ruiny sumbergského kostola boli viditeľné dovtedy, pokiaľ ich nezaliala nová cesta, pod ktorou sa dodnes nachádza. Pripomína ho už iba socha Krista Kráľa na Polesí z roku 1622, ktorá pred ním stála. Tá bola obnovená v rokoch 1963-1965 kamenárom Vladimírom Milkom.
