Cintoríny
Ak nerátame cholerové jamy, o ktorých je reč v osobitnej kapitole, na Cajle sa nachádzali spolu štyri cintoríny.
Najstarším cintorínom bol, prirodzene, katolícky cintorín okolo Kostola Povýšenia sv. kríža. Za týmto kostolom sa nachádzala i cholerová jama (na mieste dnešnej zadnej miestnosti kostola). Nad hrobmi katolíkov sa nachádzali zväčša kovové a drevené kríže, zatiaľ čo nad evanjelickými kamenné pomníky. Kríže boli neskôr odstránené, ale posledné dva evanjelické pomníky pretrvali v zadnej časti cintorína podnes. Cintorín bol pôvodne ohradený kamenným múrom, z ktorého sa zachovala iba malá časť s bránkou vedľa pomníkov padlým. Tento múr prakticky opisoval pôdorys súčasného kovového plotu. Aj na mieste kríža – plastiky od Petra Fraňa pri hlavnom vchode, stál drevený kríž a okolo neho prechádzal tento múr.
Spomínaný katolícky cintorín prestal slúžiť na pochovávanie asi pred sto rokmi. Nahradil ho nový, súčasný cintorín. Pri jeho vchode môžeme nájsť najstaršie hroby zo začiatku 20. storočia. V strede cintorína sa nachádza ústredný kríž s korpusom z epoxidovej živice. Identický kríž s rovnakým korpusom môžeme vidieť aj na pódiu pri kostole, ale aj na Kalvárii. Boli vyhotovené súčasne. Dom smútku bol postavený vroku 1982, dovtedy sa pohreby vypravovali z domu zosnulého. Podobný dom smútku bol postavený na cintoríne v Grinave. Neďaleko vchodu cintorína, zo strany Cajlanskej ulice vidno Božiu muku so sochou Panny Márie Pomocnice kresťanov. Táto drobná sakrálna stavba sa pôvodne nachádzala o niekoľko metrov ďalej, na konci obce. Sem bola premiestnená až po rozšírení obce do dnešných rozmerov.
Tretí cintorín na Cajle už patril inej náboženskej skupine, a to Židom. Tento židovský cintorín sa nachádzal hneď vedľa nového cintorína. Všetky náhrobky sú už však odstránené. Cajlanskú židovskú komunitu založili grófi Pálfiovci, ktorí získali pezinské panstvo v roku 1609 po smrti Štefana Illéšházyho. Jeho manželkou bola totiž Katarína Pálfiová. Cajlanskí Židia za to preukazovali grófom veľké služby ako šikovní obchodníci a remeselníci.
Na štvrtom cajlanskom cintoríne boli pochovávaní príslušníci evanjelickej konfesie. Bol umiestnený medzi židovským cintorínom a pústkom, ktoré spája Cajlanskú a Banícku ulicu. Aj tento cintorín, podobne ako židovský, je už zrušený a kosti zosnulých boli prevezené do Pezinka.
Ďalšími cintorínmi sú cholerové jamy. Na Cajle v čase medzi 8. augustom a 15. septembrom 1831 ochorelo 236, z čoho 112 zomrelo. Bolo to asi 10% zo všetkého obyvateľstva obce. Na pochovanie zosnulých určili tri jamy, na hornom konci (na Cajlanskej ulici, niekoľko metrov vyššie nad križovatkou s Bottovou ulicou – na mieste Slimákovského domu), na dolnom konci (na mieste tzv. dolného kríža) a za Kostolom Povýšenia sv. kríža (na mieste dnešnej zadnej lode kostola). Pri výkopoch na všetkých týchto miestach boli nájdené ľudské kosti. Dolný kríž je poslednou pamiatkou na choleru na Cajle. Hovorí sa, že ho dal postaviť bohatý gazda. Tento gazda však neskôr tak schudobnel, že musel pri tom kríži žobrať. Obnovený bol v roku 1964 pezinským kamenárom pánom Vladimírom Milkom. V tom čase sa na kríži ešte nenachádzal korpus. Nejaká babka, ktorá blízko bývala však pánu Milkovi ukázala jedno presné miesto, kde bol korpus podľa povesti zakopaný. Pán Milko kopal a skutočne ho našiel. Na kríži sa nachádza reliéf Panny Márie a roky postavenia a obnovy. Údaj o roku postavenia však nie je historicky dokázaný. Choleru pripomína aj už spomínaný oltárny obraz v cajlanskom kostole, kde môžeme vidieť pochovávanie do cholerovej jamy.
Božia muka na cintoríne
Kríž na cintoríne
Dolný kríž
