Cajla

     V 19.storočí sa objavila nová choroba, tzv. ázijská cholera, ktorá sa epidemicky prejavila v rokoch 1831, 1835 a 1866. Následkom preventívnych a represívnych opatrení bola zastavená. V roku 1831 zasiahla najmä východné Slovensko. Tam bola okrem sociálnych príčin druhým dôvodom krvavého povstania poddaných sedliakov proti veľkostatkárom.

     V Pezinku sa prvé príznaky cholery objavili 16. augusta. Celkove na ňu v meste ochorelo 190 osôb, z toho 156 zomrelo. Epidémia skončila 28. septembra a neušetrila ani dnešné časti Pezinka – Grinavu a Cajlu. Na Cajle v čase medzi 8. augustom a 15. septembrom 1831 ochorelo 236, z čoho 112 zomrelo. Bolo to asi 10% zo všetkého obyvateľstva obce. Na pochovanie zosnulých určili tri jamy, na hornom konci (na Cajlanskej ulici, niekoľko metrov vyššie nad križovatkou s Bottovou ulicou – na mieste Slimákovského domu), na dolnom konci (na mieste tzv. dolného kríža) a za Kostolom Povýšenia sv. kríža (na mieste dnešnej zadnej lode kostola). Pri výkopoch na všetkých týchto miestach boli nájdené ľudské kosti. Dolný kríž je poslednou pamiatkou na choleru na Cajle. Hovorí sa, že ho dal postaviť bohatý gazda. Tento gazda však neskôr tak schudobnel, že musel pri tom kríži žobrať. Obnovený bol v roku 1964 pezinským kamenárom pánom Vladimírom Milkom. V tom čase sa na kríži ešte nenachádzal korpus. Nejaká babka, ktorá blízko bývala však pánu Milkovi ukázala jedno presné miesto, kde bol korpus podľa povesti zakopaný. Pán Milko kopal a skutočne ho našiel. Na kríži sa nachádza reliéf Panny Márie a roky postavenia a obnovy. Údaj o roku postavenia však nie je historicky dokázaný. Choleru pripomína aj už spomínaný oltárny obraz v cajlanskom kostole, kde môžeme vidieť pochovávanie do cholerovej jamy. V susednej Modre mala cholera oveľa väčší rozsah. Zo 728 postihnutých osôb zomrelo 289.