Chudobinec
Chudobinec bol umiestnený v dome na Cajlanskej ulici č. 67, ktorý mal vtedy len pozdĺžnu podobu. Zvyšok je neskoršia prístavba. Chudobinec vydržiavala obec Cajla, ktorá sa musela postarať o chudobných a aj žobráka pochovať na vlastné náklady. Ako poslední žili v chudobinci Klamovci.
Chudobinec tvorili 2 izby, v ktorých bola piecka a slamníky. Ostatné zariadenie si obyvatelia priniesli. O výživu sa museli postarať sami - pracovali a varili si. V týchto dvoch izbách žilo viac rodín. Do chudobinca prichádzali ľudia, ktorým vyhorel dom, chudobní, ktorí nemali kde bývať ale aj tí, ktorí mali nákazlivú chorobu, aby sa infekcia nešírila ďalej. V tom prípade im Cajlania nosievali do chudobinca stravu.
V cajlanskom chudobinci po jeho zrušení po II. svetovej vojne pôsobil Obecný úrad. Po jeho zrušení v roku 1948 v ňom zriadili materskú školu. V nej sa však nevarilo, deti si museli nosiť stravu z domu. Po jej zrušení až dodnes v tejto bude býva pani učiteľka Strezenická.
V Pezinku sa chudobinec nachádzal na mieste dnešnej Polikliniky, v jednom krídle niekdajšieho majera. Ľudia v ňom bývajúci mali podelené dni a oblasti, do ktorých chodili žobrať. V Pezinku bol v roku 1841 založený Spolok starostlivosti o chudobných, ktoré členovia sa starali o udržiavanie mestského chudobinca a podporami bojovali proti žobraniu v meste. Po konsolidácii finančných pomerov mesta, prevzal starostlivosť o chudobných opäť magistrát. Preto bol Spolok v roku 1858 rozpustený. Chudobince zanikli po roku 1948, keď boli zriadené rôzne ústavy sociálnej starostlivosti.
