Cajla

Evanjelický a. v. kostol

     Po odobraní Dolného kostola Božského Spasiteľa mohli evanjelici navštevovať len tzv. artikulárne chrámy, ktoré boli v každej stolici dva. V Bratislavskej stolici to bola Modra a Pusté Úľany. Do Modry Pezinčania dochádzali až do vydania Tolerančného patentu cisára Jozefa II. v roku 1781. Preto mohol byť v roku 1782 inštalovaný pezinský farár Michal Semian. Kázať začal na 1. adventnú nedeľu 1782 v upravenej Bujanovského kúrii na rohu Kollárovej ulice. Krstiť a pochovávať začal 25. februára 1783.
     Pezinskí evanjelici zároveň v roku 1782 rozbehli akciu na získanie dolného kostola, ktorý si kedysi postavili. Nebol im však vrátený, nakoľko sa na jeho výstavbe podieľala aj mestská rada. Preto sa rozhodli postaviť si nový kostol bez veže. Postavený bol v roku 1783 v klasicistickom slohu na Potočnej ulici. Užívali ho spoločne nemeckí i slovenskí evanjelici. Základný kameň bol položený 28. júla 1783 a na 1. adventnú nedeľu ho superintendent Michal Torkoš posvätil. Dňa 9. augusta 1832 kostol  vyhorel a bol obnovený. Druhýkrát ho posvätil 6. októbra superintendent Pavel Bilnica.
     O stavbe veže bolo rozhodnuté až na generálnom konvente 13. decembra 1857. Novogotická veža bola postavená v rokoch 1858-1863 a stála asi 15 000 zlatých. Nachádzajú sa v nej tri oceľové zvony, pomenované Viera, Láska a Nádej (Glaube, Liebe und Hoffnung). Vežu posvätil 30. augusta 1863 superintendent Ľudovít Geduly. Posledná oprava veže sa konala v rokoch 1996-1998.
     V interiéri kostola sa nachádza kazateľnicový oltár, ktorý vyjadruje rovnocennosť liturgie a Božieho slova. Na oltári sa nachádzajú dva oltárne obrazy: Snímanie Krista z kríža a Posledná večera. Obraz Poslednej večere sa pripisuje pezinskému rodákovi Jánovi Kupeckému, ale nie je signovaný. Kazateľnicu a krstiteľnicu vyhotovil v roku 1784 M. Stamminger. Zo všetkých štyroch strán obklopujú interiér kostola empory. Nachádzal sa na nich aj pôvodný organ z roku 1832, ktorý bol v roku 1953 prevezený do evanjelického kostola v Nových Zámkoch a nahradený súčasným, ktorý vyrobil organár Rieger z Krnova.