Cajla

Kalvária v Pezinku

     Začiatky kalvárie v Pezinku sa datujú do roku 1754, keď dal senátor Štefan Žolnay postaviť v lesíku nad vinohradmi tri kríže. V tom istom roku Anna Mária Kauczová, vdova po pezinskom mešťanovi Jurajovi Ovarym testamentárne odkázala 50 zlatých na postavenie kalvárskej kaplnky. Kalvária bola požehnaná v roku 1756 na základe schválenia ostrihomského generálneho vikára a titulárneho biskupa Jozefa Szent-Illonaya. Na kalvárii žil pustovník, ktorý si na vlastné náklady postavil pustovňu a udržiaval kaplnku. Opravy kalvárie sa konali v rokoch 1967 a 2000.
     Procesie na Veľký piatok chodievali na kalváriu od roku 1756. Z kanonickej vizitácie z roku 1781 sa dozvedáme, že v tomto čase už bohoslužby na kalvárii prestali, lebo miesto je ťažko prístupné a vzdialené. Neskôr sa však obnovili a konali sa až do roku 1950. Počas rokov 1950-1990 sa na kalváriu putovalo výlučne v noci. Hoci sa neskôr obnovila denná pobožnosť (do roku 2001), mládež dodnes prichádza na kalváriu v noci.
     V interiéri kaplnky sa pôvodne nachádzali na oltári plastiky dvoch anjelov, dvoch svätcov a uprostred pod krížom socha Piety, ktoré boli v roku 1967 odovzdané do Malokarpatského múzea v Pezinku. Pod oltárom sa nachádza Boží hrob so sochou mŕtveho Krista. V roku 1781 sa okrem Piety na oltári nachádzalo aj malé polychrómované drevené tabernákulum a šesť drevených svietnikov. Pri kaplnke sa nachádzala vyvýšená kazateľnica – valcovitý výstupok, otvorený do širšieho okolia. Za kaplnkou sa nachádzajú ruiny rozsiahlych kamenných stavieb (6 x 9 m, 16 x 17 m a menšia kruhová). Tieto stavby dodnes neboli podrobne preskúmané a identifikované. Pred kaplnkou stoja tri kríže. Stredný bol naposledy vymenený v roku 1932, bočné v roku 1948.