don Alfonz Šilhár SDB
don Alfonz Šilhár SDB
Alfonz Šilhár sa narodil na Cajle 29. augusta 1930. V roku 1946 sa prihlásil do saleziánskeho gymnázia v Šaštíne, kde absolvoval stredoškolské štúdiá. Do Saleziánskej spoločnosti vstúpil po skončení piatej triedy gymnázia v Hronskom Svätom Beňadiku v roku 1949. Tu ho ako klerika – novica zastihla „barbarská noc“ z 13. na 14. apríla 1950. Nasledovalo sústredenie v centralizačných kláštoroch v Šaštíne a Podolínci, potom preškoľovanie v Kostolnej a práca na stavbe Priehrady mládeže. Napriek tomu v roku 1950 zložil tajne rehoľné sľuby, ktoré si o rok neskôr obnovil. Vďaka donovi Františkovi Revesovi sa mu podarilo ilegálne utiecť do zahraničia cez rieku Moravu. Cez Rakúsko sa dostal až do Talianska, kde pokračoval v štúdiu filozofie a kde si vykonal pedagogickú prax v Caselette a v Ríme.
Požiadal predstavených o prácu v misiách, preto ho poslali na teologické štúdiá do Melchet Court v Anglicku, kde bol 5. júla 1959 vysvätený za kňaza. Po návrate do Turína ho čakalo misijné určenie do Austrálie. Tam pracoval 34 rokov. Doplnil si tam aj vysokoškolské vzdelanie, získal doktorát pedagogických vied na La Trobe University v Melbourne dizertačnou prácou o Ohodnotení idey a praxe Jána Bosca v kontexte súčasnej diskusie o výchove znevýhodnenej mládeže. V Austrálii pracoval ako profesor náboženstva, jazykov, zemepisu a dejepisu v saleziánskych stredných školách v Engadine (Sydney), Brooklyn Park (Adelaide), Sunbury a Chadstonea (Melbourne) a potom znovu v Brooklyn Park. Staral sa tu pastoráciu slovenských emigrantov po náboženskej, ale aj národnej stránke.
Po 22 rokoch don Alfonz Šilhár prišiel do rodnej Cajle, kde odslúžil svoju primičnú svätú omšu. Išlo o hodovú omšu v miestnom kostole. Bola už neistá politická situácia, preto sa bál sv. omše vonku.
Vrátil sa späť do Austrálie, kde naďalej pracoval. O tejto svojej práci sám napísal do časopisu
V Adelaide mávam pre našich krajanov slovenskú sv. omšu raz za mesiac. Popritom sa venujem činnosti Slovenského klubu v južnej Austrálii. Som sekretárom a sociálnym pracovníkom. A tak ako kňaz a zároveň v mene klubu navštevujem našich rodákov, či už starších alebo chorých, radím, pomáham, ako mi to okolnosti a moja riadna práca dovoľujú. Pripravujeme deti i starších na sviatosti, dávam do poriadku manželstvá z cirkevnej strany.
Nakoľko v Melbourne od roku 1990 nemajú slovenského kňaza, chodím tam raz za mesiac odslúžiť slovenskú sv. omšu. Cesta tam trvá celý deň autobusom alebo vlakom. Melbourne je od nás vzdialený 740 km. V poslednom čase som cestoval aj lietadlom, nakoľko sa cestovné znížilo viac ako o polovicu. Lietadlom to trvá asi jednu hodinu.“
Po návrate do Austrálie písal veľa článkov, najmä anglicky, pre austrálske, americké a kanadské časopisy o vtedajšej situácii na Slovensku. Svoje spomienky zachytil v publikácii Hodina temnosti, ktorú vydal v roku 1999 Spolok sv. Vojtecha. Túto knihu odporúčam tým, ktorí majú záujem o hlbšie poznanie jeho života.
Na Slovensko sa vrátil natrvalo v roku 1992. Po krátkom pobyte na Cajle prešiel za profesora jazykov na Saleziánskom gymnáziu Jána Bosca v Šaštíne a zároveň tam pôsobil ako výpomocný duchovný. Pri každej púti
Primície dona Alfonza Šilhára na Cajle
25 rokov kňazstva A. Šilhára v Austrálii
