vdp. Vincent Mihalovič
vdp. Vincent Mihalovič
Vincent Mihalovič sa narodil v Šamoríne 8. marca 1923. Jeho otec bol totiž putovným obchodníkom, ktorý si prenajímal obchody potravných družstiev v jednotlivých obciach. Tieto obchody patrili potravných družstvám, ktorým musel platiť nájomné. Toto sa rozdelilo medzi družstevníkov. V čase narodenia Vincenta preto jeho otec zdržiaval v Šamoríne, onedlho však prišiel na Cajlu, kde prevzal do nájmu obchod.
Ľudovú školu absolvoval v rodisku. Gymnázium navštevoval v Trnave v rokoch 1937 – 1945. O rok na to nastúpil na štúdium teológie do Bratislavy, ktoré ukončil v roku 1950. Po kňazskej vysviacke mal primície v Dolnom kostole. Kvôli politickým pomerom sa museli vyhnúť vonkajšej okázalosti. Nastúpil za kaplána do Nových Košarísk, kde sa čoskoro stal správcom farnosti.
V roku 1952 ho preložili za kaplána do Nového Mesta nad Váhom, pričom v tomto roku získal doktorát teológie. Témou jeho dizertačnej práce bolo Nanebovzatie Panny Márie. Z Nového mesta odišiel na základnú vojenskú službu, po jej skončení bol od roku 1954 kaplánom v Šuranoch a od roku 1955 vo Svätom Jure.
Správcom farnosti bol v Litave (1956), Šaštíne – Strážach (1958), Bratislave – Dúbravke (1960), Dolnom Piale (1964), Slovenskom Grobe (1967 – 1971) a od roku 1971 v Modre.
V Modre dostal za výpomocného duchovného saleziána dona Leopolda Sersena, nakoľko sa často zdržoval v Bratislave. Don Sersen bol výtvarným umelcom – grafikom a v Modre vytvoril viacero svojich diel. Významný je najmä cyklus grafických listov na tému nedeľného evanjelia, ktoré vystavoval na nástenke kostola. Vypomáhať mu chodieval z Pezinka aj druhý salezián don Štefan Sandtner, ktorému na to štátny súhlas vybavil pezinský dekan vdp. Štefan Žilka.
Okrem modranskej fary bola jeho druhým pôsobiskom bohoslovecká fakulta v Bratislave, kde od roku 1971 prednášal latinčinu a gréčtinu a od roku 1978 bol jej docentom. Je autorom učebných textov Latinčina pre bohoslovcov z roku 1981. Svoje články publikoval v časopisoch
Do Bratislavy chodieval nielen ako pedagóg, ale zároveň aj ako aktivista prorežimného Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva a po roku 1971 ako predseda tlačovej komisie Združenia katolíckych duchovných Pacem in terris (nástupcu MHKD).
Zomrel 10. januára 1981 v Modre, kde sa konala aj pietna rozlúčka vo Farskom kostole sv. Štefana. Po nej jeho telesné ostatky preniesli na cintorín v Pezinku. Don Sersen zostal vypomáhať v Modre aj po jeho smrti.
