Cajla

      V čase do druhej svetovej vojny začínali procesie nas sviatok Božieho Tela vo Farskom kostole. Prechádzali Štefánikovou ulicou, kde bol prvý oltár v jedinom dodnes stojacom starom dome (u kominárok, troch sestier Némethyových) vedľa obchodného domu. Tam bol oltár Svätého Kríža s dreveným krížom s korpusom. Druhý oltár bol v bráne Starej radnice zo strany Štefánikovej ulice a bol to oltár Panny Márie Lurdskej, na ktorom bola umiestnená jej socha. Cesta k oltáru bola lemovaná alejou lipiek. Tretí oltár Poslednej večere s rovnakým obrazom sa nachádzal na dverách Dolného kostola zo strany Holubyho ulice. Posledné zastavenie bolo pri oltári Božského Srdca na dverách Kapucínskeho kostola. K dverám preniesli obraz Božského Srdca so stolíkom, ktoré sú dodnes v spovedných miestnostiach kostola. Na Te Deum sa veriaci vrátili späť do Farského kostola.

     Posledná procesia pred rokom 1950, kedy boli takéto sprievody zakázané sa konala v roku 1949. Prvý oltár zostal na pôvodnom mieste, ale druhý už pre nové politické pomery nesmel byť na Radnici. Preto sprievod kráčal po Kollárovej ulici cez Moyzesovu ku križovatke s Jesenského a Holubyho ulicou (dnešná svetelná križovatka). Oltár umiestnili v dome neďaleko dnešnej reštaurácie U Michala – v Bencovom dome. Procesia pokračovala k Dolnému kostolu skončila ako zvyčajne.

      Zoradenie procesie bolo nasledovné: Kríž a zástavy, školské deti, muži, dychová hudba, menšie deti nesúce nástroje Božieho umučenia na poduškách (tabuľka s INRI, tri klince, tŕňová koruna), väčšie deti nesúce náznak stĺpa, rebrík, špongiu na žrďke a kopiju, ďalšie deti niesli sochu Ježiška s ovečkou na nosidlách, ozdobenú stužkami, dospelé dievčatá sochu Panny Márie Lurdskej a dospelí chlapci sochu Božského Srdca z Farského kostola. Za nimi kráčali miništranti,  kapucíni, kňaz so Sviatosťou pod baldachýnom, sestry vincentky z psychiatrickej liečebne a ženy. Pred Sviatosťou išli dve dospelé dievčatá, obrátené tvárou k Sviatosti, ktoré symbolicky rozsýpali lupene kvetov. Cesta bola totiž už pred procesiou vyzdobená ako koberec materinou dúškou, zimozelom ako aj lupienkami ruží. K pezinskej procesii sa tiež pripojila procesia cajlanská, ktorá kráčala na konci pezinskej v tomto poradí: kríž a zástavy, deti, muži, deti nesúce sochu Ježiška s ovečkou, dievčatá nesúce sochu Panny Márie, dychová hudba a ženy. Dievčatá sypali na cestu lupienky a osobitne vyzdobený bol na Cajle dom Belkovcov, ktorého priečelie bolo upravené na spôsob oltára.