Procesia na sviatok Božského Srdca
Na sviatok Najsvätejšieho Srdca Kristovho sa pôvodne konali procesie len v Modre. Odtiaľ sa to prenieslo v čase Slovenskej republiky aj do Pezinka. V ten deň sa konala svätá omša vo Farskom kostole v Pezinku. Len raz sa konala v parku. Po jej skončení sa zoradila procesia. Pred kostolom už boli pripravené sochy na nosidlách. Prví išli miništranti s krížom a zástavami, za nimi deti (najprv chlapci, potom dievčatá), muži, družičky nesúce Božie umučenie, dievčatá nesúce sochu Panny Márie Lurdskej, chlapci nesúci sochu Božského Srdca, klerici, kňazi, kňaz so Sviatosťou Oltárnou pod baldachýnom, rehoľné sestry vincentky a napokon ženy.
Procesia kráčala Štefánikovou ulicou cez námestie a vrátila sa okolo Dolného kostola po Holubyho ulici až do Farského kostola. Sochy sa nechali vonku a v kostole kňaz udelil eucharistické požehnanie. Len raz boli sochy uložené počas bohoslužieb v sanktuáriu kostola. Tieto procesie sa konali do roku 1950 a odvtedy až dosiaľ neboli obnovené.
Do tejto procesie sa pripojili aj Cajlania. Na čele ich procesie boli miništranti s krížom a zástavami, deti (najprv chlapci, za nimi dievčatá), muži, dychová hudba, modleník a ženy. V Pezinku sa pripojili k pezinskej procesii.