Cajla

     Do vinohradov sa chodilo v takom čase, aký to vyžadovalo ročné obdobie. Počas rezačky sa chodilo na siedmu hodinu, letné práce sa začínali už o piatej hodine. Za prvej republiky sa upravil pracovný čas na od sedem do sedem hodín.

     Prestávky v práci tvorila hodinová obedná prestávka a desiatová a polhodinová olovrantová prestávka. Obednú prestávku o dvanástej hodine vinohradníkom oznámili zvony cajlanského kostola a zvonice psychiatrickej liečebne, olovrantovú o šestnástej hodine kapucínsky zvon (rehoľníci sa vtedy modlili vešpery) a desiatovú ľudia spoznali podľa slnka.

      Na obed si nosili pomerne biedne jedlo: čiernu kávu – fľašu melty a polievku do konvičky. Jedlami boli zväčša rožkové buchty (nakrájané rohlíky posypané makom), oškvarky, na ktorých bolo uderené vajíčko (ohriali sa na trojnožke na ohníku, inak sa jedlá jedli studené). Na jar sa jedla slanina alebo údené a zemiaky uvarené na slano. U gazdov sa jedlo varilo – fazuľová polievka a slíže. Polievka sa nosila v litrovej alebo pollitrovej konvičke. Išlo o polievku fazuľovú, zemiakovú, slovencovú, cícerovú a hrachovú. Jedlo nosili ženy v košíku v noši – trávničke.

     Na desiatu a olovrant sa jedol kúsok chleba a zapil sa mliekom alebo čiernou kávou, prípadne omastený chlieb, oškvarek alebo kúsok tlačenky počas strihačky a kopačky. V lete počas viazačky a plevačky sa mäso nejedlo. Tieto prestávky slúžili predovšetkým na oddych. Ľudia si ľahli na révy a tak si odpočinuli. Každá rodina alebo dve rodiny spolu mali vo vinohradoch drevené jednopriestorové vinohradnícke búdy. Len Hrdinovci a Valachovičovci mali murované búdy. Tí si vykopali pri búde jamu a zachytávali do nej vodu zo striech. Sporák mali v búde len niektorí. V búde boli po krajoch pribité dosky na sedenie na spôsob lavice. Hore bola polica na kosák. Na hure bol uložený pánt na viazanie viniča. V búde si nechávali všetko náradie (škrabáky, motyky atď.), lebo vtedy sa nekradlo.

      Pri oberačke spievali mladé dievčatá. Keď sa všetko hrozno obralo, vinohradníci vyhotovili z hrozna veniec na spôsob koruny a odniesli ho gazdovi, ktorý ho zavesil v pitvore. Tam bol až do Vianoc. Gazda svojim robotníkom upiekol hus a ponúkol burčák alebo víno.

     Počas oberačiek chodili chlapi po domoch a pomáhali gazdom prešovať. V domoch sa vtedy svietilo až do noci. Gazdov sa starostlivo pýtali, ako im to ide. Osobitne navštevovali ženy-vdovy, ktorým tiež veľmi pomáhali.

     Podobne vyzeral oldomáš aj pri dožinkoch. Ženci a žnice pripravili veniec zo zbožia, ktorý ovešali stužkami. Gazdovi zaspievali a zavinšovali:

Pane náš, pane náš,

chystaj nám oldomáš.

Chystaj nám ho z lásky,

zbierali sme klásky.“

     Gazda im ponúkol mäso, pagáče, osúchy a čosi aj na vypitie.